Niečo o autizme ...

Autizmus alebo porucha autistického spektra, PAS ( angl. Autism Spectrum Disorder, ASD ) je neurologická a vývojová tzv. pervazívna porucha ktorá zasahuje do viacerých funkčných oblastí života. Zasiahnutými oblasťami pri tejto diagnóze býva tzv. triáda poškodení a to v oblasti sociálnej interakcie, komunikačných schopností, imaginácie a hry, sprevádzaná obmedzenými, stereotypnými, repetitívnymi záujmami a činnosťami jedinca. Každý človek s autizmom je svojim spôsobom jedinečný.

U každého autistického jedinca sa objavujú skôr rozdiely ako podobnosti, rôzne symptómy v rozličnej miere z čoho vychádza, že aj prístup odborníkov a ľudí pracujúcich s takýmito ľuďmi je individuálny a prispôsobený každému človeku v závislosti od jeho potrieb.

Podľa Americkej psychiatrickej spoločnosti sa diagnóza stanovuje na základe týchto čŕt :

  • ťažkosti komunikácie a interakcie k ostatným ľuďom
  • znížený záujem o okolie a repetitívne správanie ( opakujúce sa činnosti )
  • symptómy narušujúce funkčnú schopnosť v škole, práci a inej sociálnej oblasti života

Autismus je známy ako spektrum porúch, pretože ma širokú variabilitu. Porucha autistického spektra sa vyskutuje o každého pohlavia, u všetkých etnických skupín a rás, v hociktorej ekonomickej a sociálnej vrstve. Napriek tomu, že PAS je porucha, ktorá človeka sprevádza celoživotne, terapie môžu zmierňovať príznaky a zlepšovať denné činnosti. U dievčat je niekedy náročnejšie rozoznať autizmus, pretože sú tichšie, vedia viac svoje pocity schovávať, vedia kopírovať sociálne situácie lepšie ako chlapci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb ( MKCH-10 ) rozlišujeme poruchy autistického spektra :

F84.0 Detský autizmus

F84.1 Atypický autizmus

F84.2 Rettov syndróm

F84.3 Iná dezintegračná porucha v detstve

F84.4 Hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi

F84.5 Aspergerov syndróm

F84.8 Iné pervazívne vývinové poruchy

F84.9 Pervazívna vývinová porucha bližšie nešpecifikovaná

Keďže sa u autistov stretávame s veľkou heterogenitou (rôznorodosťou) príznakov, predpokladá sa i veľká variabilita príčin jeho vzniku, ide o tzv. multifaktoriálne ochorenie. S vysokou pravdepodobnosťou sa na ňom zúčastňujú genetické faktory v súhre s vplyvom prostredia. Po celom svete prebieha množstvo klinických štúdií, ktoré popisujú či už anatomické zmeny mozgu autistov, zmeny na úrovni bunkových štruktúr, poruchy imunity, či zmeny hladín niektorých dôležitých signálnych molekúl v mozgu a ich receptorov, zmeny chromozómov či iné genetické odchýlky a veľké množstvo ďalších možných príčin. Preto je autizmus veľkou výzvou pre vedcov, aby sa odhalila príčina jeho vzniku a mohlo sa zamedziť jeho ďalšiemu nárastu, ktorý má v posledných desaťročiach nevídané rozmery.

Diagnostika sa realizuje pomocou klinicko - psychologického vyšetrenia a pedopsychiatrického vyšetrenia.

Vyšetrenie sa skladá z troch častí :

  • anamnestická konzultácia,
  • psychologické diagnostické vyšetrenie,
  • špeciálno-pedagogické diagnostické vyšetrenie.

Súčasťou diagnostiky sú aj dotazníky, ktoré vypĺňa pedagóg dieťaťa ( MŠ, ŠMŠ, ZŠ, ŠZŠ, SŠ ), aby informácie o klientovi boli komplexnejšie – z rôznych zdrojov a prostredí. Psychologické diagnostické vyšetrenie: pre klientov býva väčšinou príjemné, prebieha formou hier, plnenia rôznych úloh, rozhovoru, v ktorom administrátorky zaznamenávajú prejavy, ktoré môžu súvisieť s PAS. Trvanie – 1,5 hodiny.

Špeciálno-pedagogické diagnostické vyšetrenie, záver: na druhom stretnutí s klientom prebehne špeciálno-pedagogické vyšetrenie zamerané na deficity, ktoré môžu súvisieť s PAS a ovplyvňovať vzdelávací proces. Prebieha za stolíkom, pri malých nezaškolených deťoch na koberci, formou hier s využitím didaktických pomôcok. Súčasťou druhého stretnutia je zhrnutie záverov a z nich vyplývajúce základné odporúčania.

Cieľom stretnutí je zistiť, či je u dieťaťa prítomná niektorá z porúch autistického spektra a následne odporučiť rodičovi ďalší vhodný postup v oblasti zaškolenia a potrebnej odbornej starostlivosti. V prípade nejednoznačnosti diagnostických záverov je možné navrhnúť ďalší postup, ako napríklad ďalšie diagnostické stretnutie, pozorovanie v prirodzenom prostredí dieťaťa, analýza videonahrávok, diagnosticko-terapeutické sledovanie a pod.

Terapia :

Existuje široké spektrum terapií, ktoré pomáhajú autizmom v dennom režime. Dôležitá je včasná intervencia, ktorá ponúkne rodine pomocnú ruku a nadobudnú prehľad možností pre danú rodinu.

Neexistuje univerzálny zoznam terapií, ktoré by mali rodičia s PAS absolvovať. Medzi dôležité terapie a špecialistov pre autistické deti sú psychologické intervencie, špeciálny pedagóg, v prípade oneskorenia psychomotorického vývoja rehabilitačný terapeut, logopédické sedenia za účelom rozvoja reči a komunikačných techník, animoterapia, dramatoterapia, arteterapia, muzikoterapia...

 

Autizmus alebo porucha autistického spektra, PAS ( angl. Autism Spectrum Disorder, ASD ) je neurologická a vývojová tzv. pervazívna porucha ktorá zasahuje do viacerých funkčných oblastí života. Zasiahnutými oblasťami pri tejto diagnóze býva tzv. triáda poškodení a to v oblasti sociálnej interakcie, komunikačných schopností, imaginácie a hry, sprevádzaná obmedzenými, stereotypnými, repetitívnymi záujmami a činnosťami jedinca.

Každý človek s autizmom je svojim spôsobom jedinečný. U každého autistického jedinca sa objavujú skôr rozdiely ako podobnosti, rôzne symptómy v rozličnej miere z čoho vychádza, že aj prístup odborníkov a ľudí pracujúcich s takýmito ľuďmi je individuálny a prispôsobený každému človeku v závislosti od jeho potrieb.